Ži svoj sen#1
Dobrnkávam si posledné akordy mojej obľúbenej pesničky od Jonas Brothers a pritom rozmýšľam:“ Som naozaj iná. Predsa, kto normálny by v takýto krásny predprázdninový deň sedel doma a hral na gitare?“ Vtedy ma z mojich úvah preberie zvoniaci mobil. „Prosím,“ ohlásim sa. „Ahoj Juli,“ pozdraví ma Miška, moja učiteľka hudby. Nestihnem ju ani poriadne pozdraviť, keď na mňa vyhŕkne: “Prihlásila som ťa do tej celosvetovej súťaže, ktorú usporadúvajú Jonas Brothers.“ „Čooo?“ skríknem na ňu. „Ty si sa úplne zbláznila?“ Áno, síce Miška je človek, ktorý ma zasvätil do toho krásneho čara hudby a všetkého okolo, ale toto si naozaj zaslúžila. „Ty ma nepoznáš? Som hrozný trémista. Pôjdem na pódium, potknem sa o schod, alebo ešte lepšie o vlastnú nohu, spadne mi gitara, a vlastne načo tam pôjdem, veď neviem ani spievať, nieto ešte hrať na gitare! Ja to nezvlááádnem. Zruš to!,“ kričala som na ňu ako sa len dalo. „Prepáč moja, ale nedá sa,“ povedala akoby sa nič nedialo. „Nedá sa? Preboha nedá sa? A čo mám teraz robiť?“ „Neboj všetko zvládneme, budeme spolu denne skúšať a tak, si naozaj dobrá,“ povie mi jemným hlasom a ja cítim, že to myslí vážne. „Keď ja neviem, nie som zrovna typ človeka, ktorý by vyhľadával veľké množstvo ľudí pred ktorými má vystupovať.“ „Uvidíš, všetko bude super! A ide predsa o pesničky od Jonas Brothers, to ti pôjde ľavou zadnou.“ Je pravda, že Jonasovcov mám vážne rada. Obdivujem ich štýl hudby, ich spôsob života vôbec. Skrátka, mi pripadajú iní, ako tí namyslení fešáci. Síce, nie že by oni fešáci neboli. „ No dobre, hádam to nejak prežijem,“ odpoviem Miške, ale stále nemôžem uveriť tomu, že pôjdem do LA na nejakú súťaž. Je to celé naruby. „Tak ahoj Juli, zajtra v škole,“ ukončí rozhovor Miška. Zložím a znovu chytám gitaru do rúk. Teraz hrám však viac oduševnejšie a s väčšou chuťou. Pritom so seba vylúdim zopár tenkých tónov, no len čo vojde mama, prestanem. „Prečo nehráš,“ spýta sa ma. „Pred tebou nemôžem,“ odpoviem jej. „A ako to chceš potom zvládnuť pred 5000 publikom?“ „Nie, ty o tom vieš?“ strhnem sa. „Áno, s Miškou sme sa dohodli, pretože obe dobre vieme, že na to máš.“ „Ale prosím ťa, som len obyčajný človek, ktorý sa naučí zopár akordov, toto dokáže ešte polovica našej planéty mami,“ poviem jej veľmi náučným tónom, a ani neviem prečo sa chcem tváriť dôležito. „Ale ty, moja milá si unikát,“ dokončí náš rozhovor a mne nezostáva nič iné, len rozmýšľať nad tým, ako to myslela. „Poď si pichnúť inzulín,“ zakričí na mňa z kuchyne. No áno, mám cukrovku. Od malička, už si ani nepamätám, kedy som sa naučila pichať si ho a merať si cukor v krvi. Všetci sa ma pýtajú ako to zvládam, a ja vždy len odpoviem: Život ma naučil! Koniec koncov je to pravda! Možno práve preto tak inklinujem k Jonasovcom. A hlavne k Nickovi. Má rovnaký osud ako ja. Prídem si do kuchyne pre malý balíček s ihlou, ktorý na mňa už verne čaká na dobre známom mieste. Naučene odtrhnem obal, zahodím ho do koša, a otváram škatuľku. Vyberám injekciu, ktorú napichnem do fľaštičky s inzulínom. Vsajem obsah malého skielka a chystám sa vbodnúť si ten „liek“ do ruky. No v tom ma preruší mama. „JA,“ povie...A pichne mi ho sama. Nebolí to, už som si zvykla na malé štipnutie. Nechápem prečo to urobila, sama neznáša lekárske prostredie a ihly. Bude pre mňa vždy záhadou, vlastná mama. Idem pomaly do izby, schytím gitaru a znovu hrám. Hudba je moja druhá rodina. Je to moja záchranná loď v šírom mori. Zavriem očí a pomaly jemne premiestňujem prsty po strunách. Toto je môj život!
•Pokračovanie nabudúce! + dúfam, že sa Vám toto páčilo. Je to ešte bez Jonasovcov, ale nechcem nič urýchliť, toto je ešte len taký úvod.
• NEKOPÍROVAŤ!
• Vyjadrite sa v komentároch
• Prepáčte za pravopisné chyby
Komentáre
Prehľad komentárov
supééééééér...perfišššššš
woow
(Betuss, 22. 4. 2009 19:38)to je ake pekneeee...wazne...kde si zobrala take myslienky??hmm..ale urcite to bolo zo srdiecka!ze?..ale fakt ze wow..!
www.robandkrisfan.estranky.sk
(Rose, 20. 4. 2009 20:10)Veľmi pekné...možno sa neskôr inšpirujem a niečo zošmelím o Twilighte :)
kráásne
(Princess*, 20. 4. 2009 16:28)Juli,toto je naozaj krásne =) ale ty nemáš cukrovku xD ale naozaj sa ti to podarilo x)
....................
(rock_nicka, 26. 5. 2009 16:17)