Choď na obsah Choď na menu
 


Ži Svoj Sen #20

„Mami, ty vieš vždy tak pekne vyrušiť,“ odpapuľujem jej a otočím sa k oknu. Mama je ticho. „Nie, nie som v poriadku, skrátka nechcem tam ísť, tak prečo ma nútiš,“ pozriem na ňu. „Nie drahá, ja ťa nenútim. Keby si len vedela o čom je ten seriál, určite by si to vzala bez jediného mrnknutia. Ale ja ti to nemôžem povedať,“ tvári sa dosť smutne a zmätene. „No tak mami, prepáč, ale povedz mi to,“ nezdôraznila som však to prepáč, ale povedz mi to. „Juli, nemôžem! Ten pán producent ti všetko vysvetlí.“ Pohladí ma. „Mám ťa rada mami, a viem, že chceš pre mňa to najlepšie, ale niekedy ma tvoje myslenie vážne rozčuľuje,“ usmejem sa a pritisnem sa k nej. „Veď aj mňa tvoje, ty slečna moja.“ Celú cestu do Studio City som opretá o maminu a premýšľam, čo si teraz myslí Nick. V duchu ma preklína? Alebo mu to neprekáža, že som sa len tak vyparila? Ani jedna z možností ma však príliš neupokojovala. Zrazu sa auto zastavilo a ja som mala vystúpiť na mieste, po ktorom sa prechádzajú denne celebrity sveta. Prišlo mi to až veľmi kúzelné, aby to bola pravda. Nezostávalo mi však nič iné, len vykročiť vpred. Vstúpili sme do obrovskej budovy, kde sa natáča aj Hannah Montana. Zvláštne, ale dúfala som, že tam nikto z hercov ani štábu nebude. Nakoniec, režisér HM, má režírovať aj ten „môj“ seriál. Pri dverách toho režiséra, či producenta nás zastavil vysoký muž v čiernom saku a pýtal sa nás prečo sme prišli. Mama až veľmi diplomaticky povedala, že máme stretnutie a tak veľmi milo otvoril dvere. Ten muž, musím podotknúť veľmi sympatický muž sedel za malým písacím stolom a telefonoval. Keď sme vošli, zdvorilo nám ukázal aby sme si sadli. Nedokázala som to. Musela som sa kochať tou nádherou. Všade po stenách mal zavesené svoje úspechy a naozaj ich nebolo málo. Kochala som sa aj nádhernou elektrickou gitarou, ktorá mu visela na stene. No to bol pohľad. „No tak, Vitajte,“ privítal nás tento milý pán. „Ja som Steven Petervan,   ale hovorte mi Steve,“ povie veľmi príjemne. „Ja som Katarína a toto je moja dcéra Julka, ale všetci jej hovoria Jul,“ predstaví nás mama a ja len dodám: “Teší ma.“ Vážne som si to predstavovala horšie, ale aj tak som chcela byť s Nickom, vysvetliť mu, prečo som odišla  a zahrať mu pieseň, ktorú som preňho zložila. „No tak Jul, prázdniny sú v plnom prúde ako to máš rozplánované?“ pýta sa ma, a ja so vážne zarazená. „Prosím, teda ja vlastne. O týždeň je tá súťaž s JB a potom mám voľno, ale prečo  sa pýtate?“ pozriem naňho ako na zjavenie. „No predsa, aby som vedel, kedy začneme nakrúcať.“ „Teda, ale ja neviem ani o čom ten seriál bude, a ešte som  sa nerozhodla,“ protestujem. „Jul, ten seriál bude o tebe. O dievčati s cukrovkou, ktoré sa napriek všetkému nevzdáva a ide za svojim snom,“ rozpráva veľmi oduševnene. Začína sa mi to čím ďalej tým viac páčiť. „Natáčať by sa začalo vo Francúzsku, ale iba dva týždne, keďže tam stráviš iba dva diely. Vážne by sme ťa tu chceli. Si skrátka niečo iné ako HM. Aj keď to bol môj životný projekt, cítim, že toto bude pecka.“ „No viete, páči sa mi to, ale ja naozaj neviem či som nato pripravená. Nikdy som pred kamerami nevystupovala, nikdy som nehrala, no ak nepočítam hru v bábkovom divadle, keď som mala 5,“ rozkecám sa. Ten pánko sa stále iba usmieva. „Vidím, že nikto sa na túto rolu nehodí lepšie ako ty.“ „Tak, teda ďakujem.“ „Jul, tak; berieš to?“ pozrie na mňa prosebne mama. „Je to o mne, a chcem ľuďom ukázať život aj s inej stránky ako je sláva a svetlá reflektorov. Idem do toho,“ odpoviem bojovne a Steve mi podá ruku. „Tak sa uvidíme o dva týždne?“ „Uvidíme,“ odpoviem a usmejem sa. „Zlatíčko, ty budeš hrať v seriály,“ usmieva sa mama, keď sa náhlime k autu. Je už čas obeda, Nick je určite hore a nevedno čo robí. „Áno mami, ani ja tomu nemôžem uveriť, je to skvelé, ale teraz už by som sa rada vrátila do hotela. Chápeš, Nick.“ „Ó, jasné,“ zatvári sa akože ma chápe a nastúpi do auta. Šofér nás vyloží hneď pred hotelom. Utekám hore za Nickom. Zaklopem. „Ďalej,“ ozve sa krásny hlas s tým očarujúcim americkým akcentom. „Jul, kde si bola, keď som našiel ten odkaz, zdalo sa mi to čudné,“ podíde ku mne a pohladí ma. „Vieš, Nick, musím ti niečo povedať.“ „Prosím, nezačínaj takto.“ „Boli sme na jednom pohovore s jedným producentom. Chce so mnou vytvoriť seriál o dievčati s cukrovkou,“ poviem a pozerám sa mu do očí. „Veď to je úžasné, teším sa s tebou,“ objíme ma. „Musím ísť na dva týždne do Francúzska.“ Hneď sa odo mňa odsunie a zosmutnie. „A kedy? Teraz, hneď?“ „Nié, po súťaži. Nick prosím pochop, aj vy budete mať turné a ja,“ „ty by si chodila s nami,“ pozerá na mňa. „Vieš, dnes som ti chcel aj s chalanmi zahrať pesničku, ktorú som pre teba zložil, pretože má dnes premiéru jej videoklip.“ „No to...preboha Nickí,“ dám mu pusu. „Jul, ale ja teraz neviem či chceš naozaj lietať so mnou ,“ pozerá do zeme. „Takže Fly with me? Och, Nick, tá je pre mňa?“ zdvihnem mu tvár, aby sa mi pozrel do očí. „Celým mojim srdcom,“ nevydrží to a pobozká ma. Pusu mu opätujem. Je úžasná, taká naozaj pravá. „Chcem s tebou lietať, stále a jedno turné alebo Francúzsko nám v tom nezabráni,“ pošepkám mu do ucha. „Vlastne, aj ja mám pre teba jeden song. Nie je to ešte dokončené, je to duet, teda pokiaľ by si chcel,“ udvihnem zrak k jeho očiam. „Ja? No...samozrejme!“ tvári sa vážne nadšene. „Ale potrebujem s tým pomôcť,“ zažmurkám. „Môžem,“ ukážem na jeho gitaru položenú na posteli. „Samozrejme princezná.“ Jááj, on je tak nehorázne zlatý. Začnem hrať „náš“ song a unášam sa....čím? Tým ako sa máme radi. Bože, ja ho tak ľúbim!

 

•Pokračko nabudúce + 20-ka! Som naozaj nadšená!

•NEKOPÍROVAŤ!

•Komentíky, poprosím!

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

wow

(nolee123, 8. 6. 2009 19:09)

Wow...aaaaach úžasné

fakt neuweritelné..Táto FF-ka je NAJ

(AliQ, 8. 6. 2009 18:41)

SašiQ_Alice

(SašiQ_Alice, 8. 6. 2009 18:36)

och .. na iné sa nezmôžem :D ;))) Úžasné !

Ahoj

(Miška, 8. 6. 2009 16:48)

Krásna FF!!